„Človek, ktorého stretnem ma často naučí oveľa menej ako ticho, ktoré prerušil.“ (Henry David Thoureau).
Existujú rôzne spôsoby ticha. Ticho ako nedostatok hluku. Ticho hory. Absolútne ticho. Ticho môžeme vnímať ako pokoj. V tichu počujeme ozvenu svojho vnútorného hlasu. Dostávame nadhľad nad ustavičnými starosťami všedného dňa. Vymanenie od informácií, svetských táranín, intríg a pletiek. Všetok ten zbytočný hluk nás odďaľuje od seba. Monotónnosť chôdze umocňuje pocit ticha.
Ticho lesa a skál. Nie je nemenné, kolíše v poryvoch vetra v ozvene stromov a šume padajúcej vody. Zvláštnu atmosféru vytvára ticho rána. S utíchajúcou ľudskou činnosťou sa ticho koncentruje s prichádzajúcim večerným súmrakom. Spev vtákov nepôsobí rušivo, patrí k tichu. Výnimočný pocit ticha vytvára zasnežená krajina. Tlmenie hlasov je zvýraznené padajúcim snehom. Ticho môžeme počúvať ako hudbu. Ticho noci predstavuje pre kráčajúceho symbol útlmu, pokoja a pokory.
Loading...