Zoznam absolventov kurzu Kardio Pulmonálnej rehabilitácie:
Technika vertikálnej chôdze je súčasťou kurzu Kardio-pulmonálnej rehabilitácie, po absolvovaní obidvoch častí kurzu účastníci obdržia certifikát Vertical Walking level: Inštruktor … viac v záložke kurzy...
preview autora k technike vertikálnej chôdze:
Vertikálna chôdza
Správny typ chôdze je bezstarostný, detský krok
Bianka Stuppacherová, Pravda 05.05.2021
Viete správne chodiť? Predstavte si 10-ročné dieťa, ktoré v škole dostalo vytúženú jednotku a radostne kráča domov, aby to oznámilo rodičom. Doslova sa nadnáša. To je tzv. vertikálna chôdza, bezstarostný, detský krok, ktorý sme často zabudli, pritom má veľký terapeutický efekt pri bolestiach počas pohybu aj pri problémoch s dychom.
Nesprávne návyky počas chôdze otvárajú dvere chronickej bolesti, ale aj problémom s dýchaním.
Vertikálny znamená zvislý. Všetci sa pohybujeme vo zvislej polohe, to je logické. A chodiť sme sa predsa naučili už ako malé deti! V čom je teda problém? Rokmi oťažievame pod vplyvom starostí, ale aj pribúdajúcich kilogramov, rôzne bolesti a boliestky nás nútia nájsť si náhradné vzorce pohybu, pri ktorých “šetríme“ koleno, kríže, boľavý členok alebo poskrúcané prsty v topánke. Nesprávne návyky počas chôdze otvárajú dvere chronickej bolesti, ale aj problémom s dýchaním. Každý máme vybudovaný svoj vlastný typ chôdze, podľa ktorého je možné často človeka spoznať aj bez toho, aby sme mu videli do tváre. Niekto “šmatle“, iný sa pohojdáva, ďalší okolo seba dynamicky máva rukami, niekto našľapuje so špičkami od seba, iný zasa k sebe.
Fyzioterapeut Mgr. Marián Jendrichovský zo Starej Ľubovne, ktorý momentálne intenzívne pracuje v oblasti respiračnej fyzioterapie, je autorom konceptu tzv. vertikálnej chôdze. Usporadúva na túto tému aj kurzy a “vertikálne chodiť“ sa učia aj pacienti niektorých tatranských sanatórií počas liečebných pobytov. Vertikálna chôdza by mala odľahčiť naše kríže aj váhonosné kĺby a nie je potrebné používať pri nej známe paličky určené na “nordic walking“. Naopak, neznalých môžu miasť, pretože počas používania paličiek môžu mať problém sústrediť sa na ťažisko svojho tela. Paličky sa odporúčajú len tým, ktorí ich vedia používať správne a majú to zautomatizované.
“Predstavte si seba ako dieťa, ktoré v dobrej nálade kráča domov pohupujúc sa v kolenách. Nič vás neťaží, niekde v oblasti pupka máte v bruchu zvisle umiestnenú vodováhu s bublinkou a tú bublinku potrebujete rozkývať v smere hore-dole. Takže nie horizontálne, ale v rámci gravitácie hore-dole, hore dole,“ vysvetľuje Mgr. Jendrichovský.
Ak to máme úplne prehnať, spomínate si, akou chôdzou chodil John Travolta v Pomáde, aby urobil dojem na Oliviu Newton-Johnovú? Samozrejme, išlo o hyperbolu, ale aj na kurzoch vertikálneho chodenia sa v úvode preháňa, aby účastníci tento pohyb dostali “do krvi“. Neskôr vertikálny pohyb počas chôdze vykonávajú tak nenápadne, že sa nikto určite smiať nebude.
“V telocvični či posilňovni obyčajne urobíte zopár opakovaní určitého pohybu, ale čo sa týka chodenia, denne by ste mali urobiť desaťtisíc krokov. Je to rutinný pohyb. Ak budete tento pohyb robiť správne, dosiahnete veľký efekt, dokonca sa vám zmenší brucho,“ ubezpečuje Marián Jendrichovský. Hrudná a brušná dutina počas vertikálnej chôdze spolupracujú.
Vertikálna chôdza teda znamená, že “odomkneme“ nohy v kolenách, inými slovami, veľmi mierne ich pokrčíme, telo pruží. Pohľad smerujeme do výšky prvého poschodia. Miernym zhupnutím urobíme krok, pričom pracujeme aj s rukami. Noha “uchopuje“ zem, našľapujeme celým chodidlom od päty postupne až po špičku. Pohyb zladíme s dýchaním, nič nás neťaží. Pre deti je to jednoduché, pre dospelých od určitého veku už nie a ako sa hovorí v kultovom českom filme Pelíšky – “přitom taková blbost“. Samozrejme, lepšie je raz ukázať ako desaťkrát čítať. Na internete však už možno nájsť aj prvé videá. Hlavným atribútom vertikálnej chôdze je ľahkosť! Je to vhodný typ chôdze najmä pre ľudí, ktorí sú ochabnutí, tzv. Hypotonicki.
“Predstavte si, že v chrbtici máte medzi dvoma stavcami vždy pružnú rôsolovitú platničku. Počas vertikálnej chôdze stavce stláčajú platničku v osi kolmej na rovný terén. Tlak je na platničky rozložený rovnomerne a nepreťažujeme krížovú časť tela, naopak, kríže aj váhonosné kĺby odľahčíme. Veľa ľudí chodí so zvesenými rukami, zapájajme ich dynamicky do chôdze, aby pracovala aj hrudná chrbtica a medzilopatkové svaly, ktoré sa tiež podieľajú na našom dýchaní. Na úvod chodenia treba zveličovať, aby to klienti pochopili a preniesli si to jednoduchšie do praxe,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Zuzana Doležalová zo Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke.
Ak sme nútení niekde dlhšie stáť, neoddychujme tak, že vysunieme vpred alebo nabok jednu nohu a jeden bedrový kĺb, pričom noha, na ktorú sme presunuli ťažisko, je prepnutá. Ľudia majú navyše tendenciu používať a preťažovať vždy tú istú stranu. Mierne sa rozkročme a nestojme s prepnutými kolenami, uvoľnime kolená tak málo, že pod širokými nohavicami, ak by sme ich mali na sebe, by to ani nebolo vidieť. Panvu nepodsadzujeme, nič s ňou nerobíme. Môžeme prešľapovať na mieste alebo sa pohojdávať ako strom vo vetre, pričom tentoraz rozhýbeme pomyselnú bublinku na vodováhe či gyroskope horizontálne, zboka nabok. Takto skúsme oddychovať počas núteného stoja čo najčastejšie. Ázijské národy ešte oddychujú tak, že idú do úplného drepu s celými chodidlami na zemi objímajúc kolená, fantasticky to ponaťahuje chrbticu, ale to je už iná téma, pretože treba mať v poriadku kolenné kĺby.
Vertikálna chôdza je určená zdravým ľuďom ako prevencia rozvoja civilizačných zmien v spojení so sedavým spôsobom života. Pomáha regulovať krvný tlak, zlepšuje dýchanie, zvyšuje odolnosť voči stresu. “Je však určená aj pacientom s poruchami pohybového aparátu, so srdcovo-cievnymi, metabolickými či dýchacími problémami na nízkej až strednej úrovni,“ dodáva fyzioterapeut Marián Jendrichovský.
“Vertikálnou aktiváciou nášho ťažiska dostaneme gravitáciu pod kontrolu. Chodiť takto možno aj s rôznym prevýšením a v rôznych druhoch terénu,“ dodáva.
Ako chodíme? Skúsme si to uvedomovať
- kráčame vystretí, nohy odomkneme v kolenách, telo pruží
- predstavme si, že v tele máme zvislú vodováhu, ktorej bublinka sa pohybuje v smere nahor-nadol
- pohľad smeruje do výšky 1. poschodia, nehrbíme sa
- voľne spustené ruky pracujú, zapájame ich dynamicky do chôdze
- na zem našľapujeme celým chodidlom od päty postupne až po špičku
- skúsme si počas chôdze uvedomovať, ako chodíme, sústreďme sa na svoj dych