Chôdza a samota II.

Aj keď sme sami predsa kráčame vždy dvaja. Duša a telo, nerozlučná dvojica vedie so sebou dialóg: kto som? Kam smerujem? Poď dokážeš to, ešte trocha, oddýchni si. Neustále dodávanie odvahy samému sebe. Len v samote prekonávame úzkosť z vylúčenia, nebezpečenstva a môžeme nájsť radosť zo stretnutia so sebou s ďalšími pútnikmi. Šepot svedomia sa stráca v dunení krokov na ceste.

Skupinová túra si vyžaduje argumentáciu a zdôvodňovanie trasy. Prispôsobovanie tempa. Neustále predbiehanie alebo dobiehanie ďalších účastníkov. Sústavné obzeranie sa. V skupine si „stúpame na päty“, narážame do seba, prekážame si. Konverzácia kradne dych a ducha hory.

Chýba monotónnosť pochodu. Spomaľujeme a zrýchľujeme. Výhodou skupiny je priame zdieľanie výhľadov, pocitov a skúseností. Slobodné rozhovory o ničom a o všetkom. Skupina znamená zdieľať jedlo, výstroj, chýba striedmosť a jednoduchosť. Ľahší batoh je však vyvažovaný spoločnou zodpovednosťou za ostatných.

Jakubany
Ako hodnotíte tento článok?
0 votes, average: 0,00 out of 50 votes, average: 0,00 out of 50 votes, average: 0,00 out of 50 votes, average: 0,00 out of 50 votes, average: 0,00 out of 5 (0 votes, average: 0,00 out of 5)
You need to be a registered member to rate this.
Loading...

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.