Oproti cvičeniu je samotné putovanie dôkazom spontánnej prace a spotreby energie v tom najprirodzenejšom nastavení. Kompromisy a konvencie sú postupne odvrhované a zašliapané do zeme.
Chodec nemusí nič argumentovať a dokazovať. Je v pohybe. To čo je podstatné je živelné. Usporiadané podľa vlastných pravidiel. Živelnosť znamená spontánnosť. Nemôžme tlačiť káru do kopca dlhý čas…
Živelnosť nepotrebuje veľa času na výučbu. Funguje buď hneď alebo nefunguje vôbec. Pri cvičení to musíte robiť takto a takto, musíte… pri chôdzi musíte len jediné: kráčať. Pravidlá musia byť jednoduché aby pomáhali a nie zablokovali spontánnosť…
Chôdza obnažuje problém, nie ho komplikuje a zastiera. Oslobodené, „nahé“ telo funguje bez konvencii a pravidiel. Necivilizovaná, divoká a prudká surovosť pohybu. Jedenie je len potreba žalúdka. Naplniť a vyprázdniť. Chôdza je potreba svalov- kontrahovať a relaxovať. Nič viac. Spontánnosť v uspokojení túžby po pohybe. Jednoducho sa hýbeme.