Chodiť znamená nemyslieť, vnímať, cítiť seba, očistiť sa od teórie, citácií, poučiek a fráz…zažívať vlastnú skúsenosť.
Všetko na čo hľadím je moje. Objavovať a zažívať vrstvy vedomia, pomaly nadobúdať “seba vedomie”.
Nachádzať stabilitu v dynamike vnútorných procesov, cyklov a pochodov vyjadrenú vnútornou istotou. Byť “seba istý”.
Chôdza po skalách, ľade, blate je tanec. Dokonalá monotónna rovnosť povrchu je únavná. Realita nikdy nie je dokonalá. Pevnosť zeme, chodníka a skaly dodávajú a evokujú hľadanie samozrejmosti. Hľadanie dôvery v seba. Nadobúdať “seba dôveru”.
Byť v prírode znamená zbaviť sa kultúrneho nánosu: cítiť sa vegetatívne, animálne. Vytvárať vlastnú kultúrnu prirodzenosť. Cítiť sa prírodne, naturálne. Kráčať v rytme svojej nátury. Stvorený z dreva stromov, pletiva kvetov, dýchať vzduch bežiaceho jeleňa.