Aj keď sme sami predsa kráčame vždy dvaja. Duša a telo, nerozlučná dvojica vedie so sebou dialóg: kto som? Kam smerujem? Poď dokážeš to, ešte trocha, oddýchni si. Neustále dodávanie odvahy samému sebe. Len v samote prekonávame úzkosť z vylúčenia, nebezpečenstva a môžeme nájsť radosť zo stretnutia so sebou s ďalšími pútnikmi. Šepot svedomia sa stráca v dunení krokov na ceste.
Skupinová túra si vyžaduje argumentáciu a zdôvodňovanie trasy. Prispôsobovanie tempa. Neustále predbiehanie alebo dobiehanie ďalších účastníkov. Sústavné obzeranie sa. V skupine si „stúpame na päty“, narážame do seba, prekážame si. Konverzácia kradne dych a ducha hory.
Chýba monotónnosť pochodu. Spomaľujeme a zrýchľujeme. Výhodou skupiny je priame zdieľanie výhľadov, pocitov a skúseností. Slobodné rozhovory o ničom a o všetkom. Skupina znamená zdieľať jedlo, výstroj, chýba striedmosť a jednoduchosť. Ľahší batoh je však vyvažovaný spoločnou zodpovednosťou za ostatných.
Loading...