Samotná téma chôdze, tej najobyčajnejšej a najprirodzenejšej ľudskej činnosti, nadobúda rôzne perspektívy. Je reflektovaná v rozličných podobách prechádzania, putovania či túlania sa. Chôdza nie je nijaký šport, nejde pri nej o techniku, súťaženie, výsledky a víťazstvá oveľa viac je slobodným, často pomalým kráčaním bez vopred daného cieľa.
Inak vyzerá lesná vychádzka, inak zase putovanie horskými úbočiami, mestský flanér nedá dopustiť na výhody spojené s potulkami modernou megapolis. Téma chôdze je blízka nám všetkým, môžeme ju slobodne praktizovať kedykoľvek sa nám zachce, je zadarmo,
je to radosť chudobných, jej zmysel však vôbec nespočíva len v jej výkone, podporuje aj duchovnú tvorbu: človek si pri nej oddýchne, zregeneruje svoje telesné a duševné sily: telo, nohy nás nesú ako samotný nosič, zatiaľ čo mysľou sme už možno kdesi inde. Telo vedie dialóg s mysľou v režime oslobodenom od starostí a stresu z práce a domácich malicherností; dodáva nám odvahu vykročiť tým správnym smerom, nech je to hocikedy.
…poďme sa túlať…
Loading...