Pac. SM, 34 ročný
Subj.: pred 8 mesiacmi pri autonehode utrpel fraktúru tíbie a proximálneho konca fibuly vľavo. Zlomenina ošetrená osteosyntézou, pooperačný priebeh bez komplikácii. Pri kontrole o 2 mesiace traumatológ odporučil plná záťaž bez výskokov. Do 6 mesiaca chodil s 1FB. Pacient ukončil rehabilitáciu, sťažuje sa na krívanie a nemožnosť zaťažiť LDK.
Obj.: inšpekcia: statika- posun ťažiska doprava kompenzovaný proximálnymi segmentmi. Funkčná skolióza s dobrou korekciou bez bolesti pri posune ťažiska doľava.
Palpačne: svalová a väzivová hypotrofia, bez významnejšej provokácie bolesti, jazva voľná, ľahký hypertonus achillovej šľachy.
Pohyblivosť KK a ČK v norme, bez známok blokád s terminálnou bariérou pri dorzálnej flexii elastického charakteru. Pruženie v norme, ľahké známky zadnej a rotačnej instability kolena a ľahká reštrikcia kapsuly členka
Testy neuromuskulárnej kontroly: stoj na LDK výrazne nestabilný, problémy s prenosom váhy na LDK, porucha koaktivácie flexorov a extenzorov kolena so znížením uzamknutia pri záťaži
Neurologicky v norme
ANALÝZA: v prípade nachádzame zjavnú nekonzistenciu s veľkosťou váhonosnej záťaže v pooperačnom priebehu. Dlhodobé nosenie palice a nadmerná podpora viedla k prestavbe statiky s fixovaným posunom ťažiska na opačnú stranu a postupnou designalizáciou postihnutej DK. Uvedený stav je viditeľný hlavne na stereotype chôdze, kde napriek dobrej mobilite v oblasti KK a ČK pozorujeme úhybové prejavy. V popredí je afekcia váhonosnej zložky, keď pacient obranne neprenáša váhu a nemá dostatočnú oporu DK. V súvislosti s nižšou záťažou pozorujeme aj trofické zmeny so zníženou remodeláciou podporných tkanív. Pri reedukácii dochádza k skoro plnej úprave stereotypu a pacient toleruje záťaž čo hovorí o správnosti predpokladu o minimálnom štrukturálnom dopade traumy na stereotyp chôdze.
Th.: kognitívno- behaviorálna intervencia, zníženie podporných mechanizmov a prechod na plnú mobilizáciu vo vertikále, distrakcia púzdra ATC, úprava statiky s reedukáciou stoja a chôdze, balančný tréning so zameraním na stoj na 1 DK, postupné zvyšovanie dĺžky stoja a chôdze.