Vertikálna chôdza – nikdy nie je neskoro …

skúsenosti po kurze…MUDr. KM


Outdoorové športy a ja, to nikdy nešlo dohromady. Na bicykli som nevládala, po behu ma veľmi boleli kolená, pri dlhšej chôdzi zase chrbát. Keď tak nad tým premýšľam, nikdy som sa poriadne nevenovala pohybu, teda pokiaľ nepočítam tých pár epizód, kedy som niekoľko mesiacov pravidelne navštevovala posilňovňu.

Potom sa v Červenom Kláštore objavila ona. Chôdza. Vertikálna chôdza. Naše prvé stretnutie bolo také, aké prvé stretnutia obyčajne bývajú. Ostýchavé, neisté. Napriek tomu som sa rozhodla objednať si palice (máme výročie, bolo to presne pred rokom). Potešila som sa, keď prišli a odložila ich na bezpečné miesto – oprela som ich do kúta na chodbe. Vôľa skutočne vyjsť von s nimi doručená nebola. Prišla jar a s ňou ďalší kurz v Červenom Kláštore, ďalšia lekcia vertikálnej chôdze. A ja som, na svoje vlastné prekvapenie, prešla pomerne veľký úsek (z môjho uhla pohľadu) bez väčších ťažkostí. Po návrate domov som vytiahla palice z ich bezpečného miesta a vyrazila von. 3-4x týždenne… a zrazu som mala aktivitu, na ktorú som sa tešila, a ktorá mi absolútne vyhovovala.

Niekoľko dní som riešila praktické veci. Bývam síce v kraji plnom lesov, ale tie sú zároveň často obývané medveďmi, takže mám z chôdze v lese rešpekt. Napokon som našla tri trasy, ktoré čiastočne vedú po lúkach  a čiastočne po asfaltových cestách. Jedna je po rovine, druhá strieda mierne prevýšenia a tretia obsahuje intenzívnejšie prevýšenie. Mením ich podľa nálady. Benefit plus: počas chôdze mám v ušiach slúchadlá a počúvam audioknihy. Milujem beletriu, ale obyčajne nemám veľa času na čítanie. Príjemné sa spojilo s užitočným.

Pocity po pol roku? Začnem od tých viditeľných. Schudla som aj bez diéty 5 kg , príjemne som sa opálila,  zlepšila sa mi kondícia. To posledné ocenili hlavne moji rodinní príslušníci, pretože už nezaostávam pri našich spoločných poznávacích výletoch. Z tých neviditeľných, zlepšilo sa moje trávenie a stabilita. Vertikálna chôdza so svojím uvedomovaním si pohybu ťažísk dodala môjmu pohybu ľahkosť, mám pocit, že sa vznášam aj napriek tomu, že chodím po tvrdých povrchoch a mám nadváhu. Nemám bolesti kĺbov ani chrbtice.

Ja a vertikálna chôdza máme ešte veľa plánov. Spolu musíme nájsť nové trasy, čaká nás ešte veľa práce na mojej kondícii  a mnoho zaujímavých kníh na počúvanie. Zároveň dúfam, že sa mi s touto aktivitou podarí zoznámiť aj ďalších ľudí. V ambulancií mám veľa pacientov ktorých nedostatok pohybu doviedol k rôznym ochoreniam. Skúste však navrhnúť aktivitu ľuďom po päťdesiatke. Mám na mysli takých ako ja, ktorí sa doposiaľ veľmi nehýbali. Z vlastných skúseností viem, že pre mnohých z nich by bola vertikálna chôdza výborným riešením. A hlavne na ňu nikdy nie je neskoro.

P.S. Ďakujem Marian, že si ma s vertikálnou chôdzou zoznámil. Mení mi život…

Ako hodnotíte tento článok?
0 votes, average: 0,00 out of 50 votes, average: 0,00 out of 50 votes, average: 0,00 out of 50 votes, average: 0,00 out of 50 votes, average: 0,00 out of 5 (0 votes, average: 0,00 out of 5)
You need to be a registered member to rate this.
Loading...

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.