Chôdza a priestor II.

Spojenie vertikálneho a horizontálneho rozmeru chôdze vyjadruje estetiku a ekonomiku pohybu v teréne. Správne namiešanie je vyjadrené aktuálnou potrebou.

Horizontálny rozmer znamená vzdialenosť. Priestor môžem dobývať postupne alebo sa mu úplne oddať a ponoriť sa do neho. Priestor predstavuje neznámo. „Terra incognita“  Zem neprebádaná, tajuplná, panenská. Zem kde moja noha ešte nevstúpila. Všetko je raz prvýkrát. Vzbudzuje strach, úzkosť, rešpekt. Pocit tajomna. Prvotné pocity dobývateľov, dobrodruhov, cestovateľov a pútnikov.

Stiesnenosť šíreho priestoru je magickým lákadlom. Ponúka možnosť stratiť sa v neznáme. Vyžaduje potrebu opory, dotyku, orientácie: polohocitu, pohybocitu. Človek s dobrou kinestéziou[1] tieto pocity prijíma. Ten ktorému tieto vlohy chýbajú, odmieta priestor. Dáva prednosť bezpečiu uzamknutia a uzavretia sa v priestore. Jeho domov je menší, útulný a teplý.

Vertikálny rozmer chôdze je vyjadrený vzostupom. Prekonaním seba a stúpaním do výšky. Dívať sa zhora neznamená povyšovať sa. Človek stúpa vďaka pokore. Ak chcete ísť vyššie musíte sa vedieť skloniť. Ohnúť chrbát pred niečím vyšším ako sme sami. Pohľad zhora je očistený od nízkosti, malosti nezmyselnosti, ktorú ste zanechali pri výstupe. Stúpaním dostávate nadhľad. Byť nad vecou. Byť nad svetom. Byť nad sebou samým. Výstupom nad vrchol dosahujeme slobodu.

[1] Vnímanie pohybu

Ako hodnotíte tento článok?
1 vote, average: 5,00 out of 51 vote, average: 5,00 out of 51 vote, average: 5,00 out of 51 vote, average: 5,00 out of 51 vote, average: 5,00 out of 5 (1 votes, average: 5,00 out of 5)
You need to be a registered member to rate this.
Loading...

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.